Нові джерела з історії православної церкви

V roku 1924 - 1935 bol v Ladomírovej za jeho dozoru postavený pravoslávny kostol nákladom viacej ako 200.000 Kč, na ktorom je ešte asi 72.000 KS dlhov. Dľa dosluchu boly v Čechách prevádzané 12 osobami sbierky na pomník v Ladomírovej k ucteniu pamiatky vo válke padlých a rovnež boly sbierané pe¬niaze na tento kostol, ktorý bol v poslednom čase prehlásený za pamlatnlk vo válke padlých vojakov.

Po vybudovaní tohoto kostola presťahoval sa Vítalij s ostatnými mníchmi z Vyš. Svidníku do Ladomirovej, kde si pri kostole postavili kláštor /t.zv. monastýr/.

V roku 1928 zariadil si Vitalij v tejto budove knihtlačlarnu, kde tlačí 14 denný periodický časopis ”Pravoslav-nája Karpatskája Rus”, kalendáre, modlitebné knižky a pod.

Väčšinu tlačív odosielajú reholnícl do cudziny / ako do Ameriky, Cíny atd./ a z toho sa živia vedľa podpor, ktoré dostávajú z cudziny. O tom, že reholníci sú v čulom styku takmer s celým svetom a že sú výdatne hmotne podporovaní sved-čí okolnost, že vo filiálke jednej banky vo Vyšnom Svidníku stále menia cudzie valuty, jednak americké doláre, tak japonské, čínske, rumunské, grécke, bulharské a juhoslovanské pe¬niaze.

Teraz je v monastýre v Ladomírovej asi 18 osôb, ktorí sú väčšinou ruskí emigranti a tiež bývalí kozácki dôstojníci. Ostatní reholníci sú príslušníkmi ČSR. z Podkarpatskej Rusi, sú podpriemerného vzdelania a nie slubného zovnajškú.Pôvod mníchov, predošlú ich politickú člnnost atd. je veľmi ťažko zistit. Nezda¬jú sa byt takými ľudmi – pokiaľ sú emigrantmi – ktorí by za po¬byt v ČSR. boli Republike povdační, ačpráve ani nelzä ich vinít z neloyality. Žijú len medzi sebou a úskostlive vyhýbajú sa kaž¬dej kolisii s úradmi.

Tieto osoby zamestnané sú v tlačiarni monastýru a pri¬pravujú sa na kňazské povolanie. Po dvojročnom pobyte v Ladomírovej podrobujú sa v Chustu zkúške z bohoslovia. Je nápadné, že takmer každý pri tejto zkúške obstojí, ačkoľvek ich vedomosti po stránke všeobecnej inteligencie sú u niektorých až príliš slabé.

V monastýre vedú bohoslovci život veľmi striedmy, až asketický. Archlmandrita Vítali j má na nich veľmi silný vliv a drzí ich v naprostej kázni. Kto sa previní proti kláštornému po¬riadku, je ihneď prepustený. Tak ku príkladu pred 2 rokmi oholil si jeden kandidát proti zákazu svoju bradu a bol pre tento čin z kláštora Vitalijom vykázaný.

V monastýre vydávaný štrnástldenník bol vedený z po¬čiatku v duchu náboženskom a len občas zaútočil mierným spôsobom oproti grecko-katolickej cirkvi. Avšak v poslednom čísle tohoto časopisu zo dňa 15. marca 1931, č. 6. v článku "Cto jest unija vostočnaho obzjada" vyzýva sa ľud pravoslávný, aby sa zriekol grecko katolíkov, lebo ich jednanie je podlé a oni sú presiaknu¬tí bolševizmom a za peniaze a výhody sú na všetko schopní.V roku 1931 zamýšľa archlmandrita Vitalij vybudovat v Ladomlrovej seminárium a síce na parcelách č. 252 B.456B1, a 457 Bl, ktoré ležia nad pravoslávnym kostolom. Je zaujímavé, ze tieto parcely ako aj c.149 B2, na ktorej stojimonastýr, patria jemu a pozemnoknizným vlastníkom je on. Seminár ma byt poschodový v rozlohe 50 x 20 m. K tomu účelu zmienený časopis vyzýva k sbierkám a v poslednom čase píše, že pravoslávni v Ameriké venujú ročite 6.000 dolárov na udržovanie semeništa.

Archimandrita Vítalij neustále chodí v obciach okre¬su stropkovského lákajúc ľudí k vstupu do pravoslávnej cirkve, ale už s malým výsledkom, lebo pravoslávie prekročilo kulmlnačný bod. To potvrdzuje skutočnost, že prihlášky o prestúpení 2 cirkve gréckokatolíckej do pravoslávnej nedochádzajú expozitúre okresné¬ho úradu vo Vyš. Svidníku tak často, ako ešte v roku 1926 - 1927, kedy dochádzaly hromadne.

Vítalij nebol dosiaľ pristihnutý pri nezákonnom jed¬naní, k úradom je dost lojálny. O kultúrne povznesenie ľudu sa nestará, ba udržiava ho v povere.

Jeho činnosti je venovaná aj nadalej pozornosí. Expo¬zitúre okresného úradu vo Vyš. Svidníku sa súčasne ukladá, aby sem predložila bližšie informácie o všetkých obyvateloch monastýru v Ladomirovej.

Krajinský prezident:

Országh v.r. [8].

1/76 prez. 1932.12. januara 1932

Pravoslavna cirkev na Slovensku

a PodkarpatskejRusi.

Referátu ministerstva školstva a národnejosvety